MAREKTINGOVÝ MIX

Marketingový mix možno charakterizovať ako uvedomelú kombináciu jednotlivých marketingových techník na dosiahnutie optimálnej stratégie (dlhodobého pôsobenia) a taktiky (krátkodobé opatrenia).
Hlavná pozornosť marketingu, kt. by mala riešiť problémy budúcnosti, sa preto zameriava na podnikovú stratégiu.

Hlavné smery zamerania marketingového mixu:

1. Výroba – výrobná stratégia, výrobnorozvojová stratégia, sortimentná stratégia, stratégia podnikovej značky,
2. Distribúcia – odbytová stratégia, kontraktačná stratégia, stratégia logiky, exportná stratégia,
3. Komunikácia – náborová stratégia, podporná stratégia, výcviková stratégia.

Marketingový mix zahŕňa štyri hlavné nástroje marketingu, kt. slúžia na uskutočňovanie dlhodobých a krátkodobých zámerov firmy:

1. PRODUKT (product) – akákoľvek ponuka, ktorá je určená pre trh s cieľom uspokojiť určitú potrebu.

Členenie produktov podľa doby životnosti alebo materializovateľnosti tovar dlhodobej spotrebytovar krátkodobej spotrebyslužby

Tovar dlhodobej spotreby – predstavuje materiálne statky, ktoré bežne slúžia na dlhodobé
použitie (stroje, odevy).
Tovar krátkodob. spotreby – materiálne statky, ktoré sa spotrebúvajú jednorázovo alebo
v niekoľkých málo spotrebných procesoch (chlieb, mydlo).
Služby – činnosti, ktoré uspokojujú potreby svojím priebehom (strihanie vlasov, opravy...)

Členenie produktov z pohľadu marketingu

spotrebné statky
(spotrebný tovar)
kapitálové statky
(tovar na spracovateľské účely)

tovar základného dopytu tovar príležitostného dopytutovar zvláštneho dopytuneuvažovaný tovar

tovar dennej potreby

impulzívne nakupovaný tovar

tovar nakupovaný z núdze

Tovar základného (bežného typu) – ide o tovar častej spotreby. Zákazníci ho nakupujú s minimálnym porovnávaním ponúkaných variantov. Ide o tovar lacnejší, spotrebiteľovi známy (základné potraviny, noviny).

• tovar dennej potreby – spotrebitelia nakupujú pravidelne
• impulzívne nakupovaný tovar – umiestnený pri pokladniciach, aby si ho kupujúci všimli
• tovar nakupovaný z núdze alebo z neočakávanej potreby – (dáždnik)

Tovar príležitostného dopytu – ide o tovar a služby občasnej spotreby, ich kúpe predchádza porovnávanie cien, kvality... Väčšinou ide o drahší tovar (nábytok, odevy, elektronika).

Tovar zvláštneho dopytu – ide o luxusný tovar, kt. má výnimočné vlastnosti, alebo je nositeľom známej značky.

Neuvažovaný tovar – spotrebné statky, o kt. zákazník nie je informovaný alebo neuvažuje za bežných okolností o ich kúpe. Vyžaduje veľkú reklamu (encyklopédie, CD prehrávače).

KAPITÁLOVÉ STATKY – ide o predmety predávané jednotlivcom a organizáciám na ďalšie spracovanie alebo použitie pri podnikaní.

2. CENA (price) – je dôležitým faktorom, určuje podiel firmy na trhu. Ovplyvňuje výsledok hospodárskej činnosti, najmä zisk.

• z makroekonomického hľadiska je cana tovaru a služieb základným mechanizmom, kt. uvádza do rovnováhy ponuku a dopyt.
• pre spotrebiteľa predstavuje cena množstvo finančných prostriedkov, kt. sa musí vzdať, aby formou výmeny získal inú hodnotu.
• pre výrobcu a predajcu je cena jediným nástrojom marketingu, kt. tvorí príjmy. Ovplyvňuje ďalšiu činnosť firmy.

3. PROPAGÁCIA (promotion) – informuje o výrobku (o jeho vlastnostiach a cene) a presviedča zákazníkov o výhodnosti jeho kúpy.

Hlavné nástroje propagácie:

• reklama – úmyselné rozširovanie spoľahlivých reklamných oznamov platenými masmédiami (tlač, rozhlas).
• podpora predaja – krátkodobý podnet, kt. zvýši nákup alebo predaj výrobkov alebo služieb (vzorky, kupóny, prémie, výherné lotérie).
• public relations – je vytváranie a pestovanie dobrých vzťahov k verejnosti prostredníctvom publicity, kt. zdôrazňuje dobrý imidž firmy a odvracia nepríjemné správy a klebety.
• osobný predaj – ústna konverzácia s jedným alebo viacerými potenciálnymi kupujúcimi, s cieľom predať výrobok.

4. DISTRIBÚCIA (place) – úlohou je výber miesta, kde sa budú výrobky predávať, spôsob ich dopravy ku konečnému spotrebiteľovi a a najúčinnejší spôsob ich predaja.

Personalistika a riadenie ľudských zdrojov

Čo je Personalistika a riadenie ľudských zdrojov

Personalistika a ľudské zdroje, niekedy tiež human resource management je oblasť procesov v organizácii, ktorá sa zaoberá riadením a rozvojom ľudských zdrojov. Zahŕňa celý rad postupov a rôznych metód riadenia pre riadenie ľudských zdrojov a pre prácu s ľuďmi v organizácii - od získavania pracovníkov, uzatvorenie pracovnej zmluvy až po vyplácanie miezd. V praxi sa používajú aj ďalšie pojmy, ako je personálne riadenie alebo riadenie a rozvoj ľudských zdrojov.

ČÍTAJTE ĎALEJ

Organizačná štruktúra (formálna)

Motivácia, motivovanie a motivačný teórie

Líniová organizačná štruktúra

“Rozhodovanie o ľuďoch je tým najdôležitejším. Každý si myslí, že spoločnosť má lepších ľudí, ale to sú plané reči. Jediná vec, ktorú môžete urobiť, je umiestniť ľudí na to správne miesto - a potom vám odvedú poriadnu prácu.”

Alfred Pritchard Sloan

Personalistika a riadenie ľudských zdrojov, niekedy tiež human capital management či personálny manažment je oblasť procesov v organizácii, ktorá sa zaoberá riadením a rozvojom ľudských zdrojov. Zahŕňa komplexnú personálnu prácu, teda celý rad postupov a rôznych metód riadenia pre riadenie ľudských zdrojov - pre prácu s ľuďmi v organizácii. Od získavania pracovníkov, uzavretie pracovnej zmluvy, osobný rozvoj až po vyplácanie miezd. V praxi sa používajú rôzne pojmy, ako je personálna administratíva, personálne riadenie, riadenie ľudských zdrojov alebo riadenie ľudského kapitálu . Z praktického hľadiska medzi nimi nie je zásadný rozdiel, jedná sa skôr o teoretické koncepcie personálnej práce a jej miesta v organizácii - od jednoduchej správy pracovníkov až po aktívnu prácu s ľudským kapitálom.

Riadenie ľudských zdrojov sa neobmedzuje iba na personálneho riaditeľa a ďalších zamestnancov personálneho útvaru, ale týka sa prakticky všetkých manažérov v organizácii. Personalistika má úzku nadväznosť na management organizácie.

Riadenie ľudských zdrojov musí vytvárať podmienky pre zvyšovanie intelektuálneho kapitálu organizácie, vytváranie vhodnej organizačnej kultúry a pozitívnej klímy v organizácii. Je vhodné, aby organizácia mala spracovanú stratégiu rozvoja ľudských zdrojov.

Riadenie ľudských zdrojov má širší vedný základ najmä v psychológii, sociálnej psychológii, sociológii a pedagogike.

Ekonomika

je oblasť spoločenskej praxe, ktorá je zameraná na cieľavedomú hosp. činnosť, ktorej cieľom je výroba, výmena, rozdeľovanie a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov. Konečným cieľom každej ekonomiky je uspokojovať ľud. potreby. Každá ekonomika rieši tri zákl. otázky:

Prebytková ekonomika 

je taká, ktorá dokáže vyprodukovať omnoho väčší objem statkov a služieb ako dokáže obyvateľstvo spotrebovať P>D.

Deficitná ekonomika

hosp. nie je schopné vyprodukovať taký objem statkov a služieb aby bolo obyvateľstvo uspokojené. Tu je P

Podľa vzťahu k zahraničiu rozlišujeme ekonomiku:

1.Otvorenú: uplatňuje sa hosp. liberalizmus, ide o voľný pohyb tovaru, služieb, prac. Sily, kapitálu a štát tomuto pohybu nebráni.
2.uzatvorenú: predstavuje ochranársku hosp. politiku, ktorá smeruje k ochrane domácej výroby pred zahr. dovozom.

Z hľadiska prevládajúcich foriem riadenia a podľa toho, ako ekonomika rieši 3 otázky, 

4 typy ekonomík:

1.Ekonomika založená na zvykoch, inštinktoch, tradíciách – prevládajú v nej rozhodnutia na zákl. zvyklostí a tradícií. Ide o málo rozvinutú a dnes už prekonanú ekonomiku. (Existovala v prvotnopospolnej – otrokárskej spoločnosti)

2.Príkazová ekonomika – systém riadenia a celá hosp. činnosť je založená na príkazoch a administr. Nariadeniach z centra. Nazýva sa tiež centrálne riadená. Existuje v nej len štát. vlastníctvo výr. prostriedkov. V tejto ekonomike neexistovala konkurencia. 3 otázky riešilo centrum.

3.Trhová ekonomika – je ekonomika založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaži. Existuje tu súkromné vlastníctvo výr. prostriedkov. 3 otázky rieši trh.

4.Zmiešaná ekonomika – je to najčastejšie vyskytujúci sa  typ ekonomiky. Charakteristické črty: existencia rôznych foriem vlastníctva
existencia nedokonalej konkurencie
existencia štátnych zásahov do ekonomiky s cieľom zabezpečiť hosp. stabilitu a rast.

Ekonómia

je veda o tom ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.

Mikroekonómia – (z gréc. mikros – malý) – skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (domácnosti, podnikov, inštitúcií, ...) – skúmanie ekonomiky od základov.
Makroekonómia – (z gréc. makro – veľký) -  skúma fungovanie ekonomického celku. (Zaoberá sa takými ekonomickými kategóriami ako napr. Nezamestnanosť, inflácia, HNP, HDP,–-)